Ako myslieť naozaj kriticky

Mrazené citróny liečia rakovinu? Ak niekto príde s bombastickým zistením, mal by ho mať aj “bombovo” podložené. Keď vás niekto začne presviedčať o jednoduchých riešeniach zložitých problémov, alebo vás chce ohúriť tým, “čo vám mainstream nepovie”, mali by ste k tomu pristupovať s opatrnosťou. Ak by to bol naozaj taký objav, hovorili by o tom všetci - vrátane mainstreamu.

Často stačí zapojiť sedliacky rozum. Ak by mrazené citróny naozaj liečili rakovinu, prečo na ňu stále ľudia zomierajú?

Keď ja budem tvrdiť, že gravitácia neexistuje a vy že existuje, tak pravda nebude v strede. Hneď ako vyskočím z balkóna, prídem na to, že sa mýlim.

Aj keď sa dezinformátori snažia navodiť opačný dojem, objektívne poznanie - alebo ak chcete pravda - existuje.

Existuje aj niečo, čo sa volá vedecký konsenzus. Keď sa 99 % vedcov zhodne na tom, že klimatická kríza existuje a spôsobuje ju do veľkej miery človek, tak veriť jednému percentu “rebelov” nie je prejavom kritického myslenia. Aj keď spochybňovať autority a ísť proti prúdu je atraktívne, málokedy je aj fakticky správne.

Keď vám praskne vodovod, zavoláte inštalatéra. A keď vás bolia zuby, dáte si kaz vyvŕtať zubárom. Nejdete sa opýtať, čo si o tom myslia IT-čkari alebo anonymní diskutéri.

Veda a medicína je mimoriadne zložitá a nikto nedokáže byť odborník vo všetkom. Je preto rozumné spoľahnúť sa na odborníkov v danej oblasti. Keď ide o epidémiu, tak na epidemiológov alebo infektológov, ale nie na výživových poradcov.

Rovnako nie je časopis ako časopis. Karentovaný vedecký žurnál, ktorý každú štúdiu podrobuje nemilosrdnej kritike predtým, ako ju publikuje, má väčšiu váhu ako anonymný web, ktorý tvrdí, že rakovinu liečia kôstky z marhúľ.

Veda nie je empatická a nehľadí na to, čomu veríte. Je to nemilosrdné, ale nehnevajte sa na ňu - taká je, a vďaka tomu sa ľudstvo posúva dopredu.

Veda nie je náboženstvo - uvedomuje si, čo všetko nevie a je vždy pripravená prehodnotiť svoje vysvetlenia pod váhou nových dôkazov.

Vedci môžu pôsobiť neisto a málokedy dávajú definitívne odpovede. Súvisí to s predchádzajúcim bodom a tým, že vedci pracujú s koreláciami a myslia inak ako my. Kde by sme my bežní ľudia povedali, že je to tak, oni povedia, že je to “vysoko pravdepodobné”. Ale v takom prípade hovoria dovtedy známe dôkazy pomerne jednoznačne.

Svet je zložitý a nedokážeme porozumieť všetkému. Nie je to chyba a treba to prijať ako fakt. Dôverujte ale ľuďom, ktorí si na prvý pohľad až tak neveria. Ozajstní vedci budú vždy o nemennosti svojho poznania pochybovať. Nebojte sa priznať si, že niečomu nerozumiete, alebo že neviete.

Názor môžete mať na zmrzlinu, ale nie na gravitáciu - tá existuje bez ohľadu na to, čo si o nej myslíte.

Základom kvalitnej diskusie je zhodnúť sa na základných faktoch, a od nich odvijat svoj názor. Nemusíte sa s niekým zhodnúť na tom, či je nejaký jav dobrý, alebo zlý, ale mali by ste sa minimálne zhodnúť na tom, že existuje. Ťažko dokážete o výsledkoch volieb diskutovať s niekým, kto je presvedčený o tom, že boli zmanipulované, aj keď na toto tvrdenie nemá žiadne dôkazy.

Aj v tejto kampani nájdete príbehy ľudí, ktorí v minulosti odmietali očkovanie alebo verili rôznym konšpiračným teóriám, ale napokon dokázali prehodnotiť svoj postoj pod vplyvom faktov. Je to náročné, ale znamená to, že dokážete myslieť naozaj kriticky.

Ak niekto rozporuje vaše názory alebo postoje, neberte to ako útok na seba a skúste ostať otvorení iným pohľadom na vec.

Všetci máme sklon k sebapotvrdzovaniu - teda že ochotnejšie uveríme informáciám, ktoré vyhovujú našim dovtedajším vedomostiam či predsudkom. Účinný spôsob, ako s tým bojovať, je ostať zvedavý. Zvedavosť je základom kritického aj vedeckého myslenia.